Bašagićová zbierka je výnimočný súbor islamských pamiatok knižnej kultúry, ktorý Univerzitná knižnica získala do svojich fondov v roku 1924 kúpou od známeho bosnianskeho literáta, vedca a zberateľa Dr. Safveta bega Bašagića, po ktorom dostala zbierka aj názov. Zbierka bola zapísaná do registra Pamäti sveta v roku 1997 a tvorí dnes v Univerzitnej knižnici samostatný fond, ktorý obsahuje 598 rukopisných diel v 284 zväzkoch. Z toho je 393 arabských, 117 tureckých a 88 perzských prác. Tlačených kníh je 365 zväzkov a tie obsahujú 496 diel: 145 arabských, 338 tureckých a 8 perzských. Celá zbierka je odborne spracovaná, reštaurovaná a zdigitalizovaná. Väčšiu časť rukopisov spracoval už sám Bašagić.

Bašagićova zbierka výrazne dokumentuje slovesnú kultúru Bosny, jej históriu, tureckú štátnu správu a náboženskú situáciu v 16. – 19. storočí. Celá zbierka svojim významom a unikátnosťou však ďaleko presahuje rámec Bosny, pretože obsahuje základné diela stredovekej islamskej vedeckej a krásnej literatúry. Ide napríklad o unikátny rukopis Logiky od islamského aristotelika al-Fárábího (950 n.l.), ktorý je pozoruhodným odpisom prác tohto uznávaného mohamedánskeho filozofa na svete alebo doposiaľ najväčšiu známu zbierku štvorverší od slávneho perzského básnika Omara Chajjáma.

Fond tematicky obsahuje predovšetkým diela k náboženským vedám: korán, tradície, náboženské právo, dogmatiku, modlitby, mystiku. Okrem filozofie sú v ňom zastúpené práce aj z metafyziky, logiky a psychológie. Z ostatných vedných disciplín treba spomenúť ešte astronómiu, matematiku, politiku, administratívu, zákony, dejiny, lexikografiu, gramatiku, metriku, rétoriku a poetiku. Krásna literatúra je zastúpená umeleckou poéziou a prózou, ale aj dielami ľudovej tvorivosti. Medzi rukopismi sú aj rôzne súpisy, poznámky, komentáre a glosy.

Rukopisy obsahujú pôvodné, vlastnoručne napísané diela autorov – autografy, ale aj odpisy vyhotovené profesionálnymi pisármi. Okrem bežných prác obsahuje zbierka aj zaujímavé diela. Spomenúť treba aspoň niektoré – odpis kódexu zo začiatku 12. storočia, ktorý vznikol roku 1194, etické dielo Rághiba al-Isbahániho, ktoré je najstaršou kompletne zachovanou knihou vo fondoch Univerzitnej knižnice, vzácnyb je epos Ahmediho (1334-1413), Kniha Alexandrova, ktorá vznikla roku 1390. Svojim umeleckým vyhotovením je unikátny rukopis encyklopedického diela Marifetnáme – Kniha vedy od Ibrahima Hakkiho. K pozoruhodným dielam spomedzi rukopisov patrí modlitebná knižka, zbierka oslavných básní na chválu proroka Mohameda, ktorá je zdobená lístkovým zlatom. V literatúre s náboženskou témou je unikát i autograf práca Ibrahima el-Bosnaviho o liturgiách na púti v Mekke.

Knihy sú v kožených väzbách, zdobených väčšinou dekoratívnymi slepotlačovými motívmi, často sú pozlátené. Pre väzby je typické chránidlo listov – miqlab alebo mikleb.

Táto zbierka, ktorej rukopisy dokumentujú vývin islamskej civilizácie od 12. storočia do konca 19. storočia, má nesmierny význam pre mnohé národy sveta. Po požiari Národnej knižnice v Sarajeve počas vojny v bývalej Juhoslávii v roku 1992, sa zbierka stala vzácnejšou.

Zbierka bola zapísaná do registra programu Pamäť sveta UNESCO v roku 1997.

Zbierku si prišli pozrieť aj také osobnosti ako bývalý generálny tajomník OSN Pan Ki-mun: http://new.mksr.sk/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=583

Bašagićová zbierka bola témou diskusie okrúhleho stola koncom novembra 2016 v Madride, pri ktorom sa pozvaní odborníci zaoberali najmä príbehmi troch významných a unikátnych zbierok – už spomínanou Bašagićovou zbierkou islamských rukopisov zo zbierok Univerzitnej knižnice v Bratislave, arabskými rukopismi z Univerzitnej knižnice v Leidene (Holandsko) a zbierkou arabských rukopisov z kláštora El Escorial (Španielsko).

Bašagićová zbierka bola vystavená v apríli 2018 v Teheráne pri príležitosti prvého ročníka Dní slovenskej kultúry v Iráne. Výstava bola slávnostne otvorená vo výstavnej sále Iránskej národnej knižnice a archívu dňa 22. apríla 2018. a tešila sa veľkému obdivu a pozornosti zo strany iránskej odbornej obce.

Na oboch podujatiach bola prítomná generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice v Bratislave Ing. Silvia Stasselová a vedúca Kabinetu rukopisov, starých a vzácnych tlačí Univerzitnej knižnice v Bratislave PhDr.

Info

Rok predloženia návrhu: 1997
Rok zapísania do registra: 1997

Certifikát